Je čas ísť do škôlky! Alebo nie...?
V Detskom klube Hraško, kde pôsobím vznikla potreba napísať článok na tému: adaptácia dieťatka do škôlky, či iného zariadenia.
Adptácia dieťatka v školke
Veľká téma dnešných dní a ešte väčšia v septembri, keď to celé začne.
V prvom rade by som chcela maminkám a nie len maminkám, lebo sa to týka aj oteckov, (ale väčšinou teda maminky končia materskú dovolenku a idú do práce a dieťatko do škôlky) odkázať, že najviac čo vedia deťom dať je vlastná sebaistota a vnútorný pokoj. A to kedykoľvek od narodenia, až po dospelosť.
A preto aj v tejto veľkej zmene, ktorú podstupujú mnohé rodiny, každý september je najdôležitejšia psychická pohoda matky a pokoj v rodine.
Deti do 6-7 rokov majú obdobie kedy len nasávajú a ukladajú si všetko do podvedomej pamäte, ktorá neskôr formuje a určuje ich charakter. A v troch rokoch sú ešte naozaj veľmi silno naviazané na matku. Samozrejme je to veľmi individuálne. Predchádzajú tomu skúsenosti, ktoré dieťatko zažívalo od narodenia. Ale matka je tá na ktorú sa obracia a hľadá u nej útechu a pevný bod. Pre trojročné dieťa je matka stred vesmíru. Je to jeho bohyňa, bezpodmienečne milovaná. Preto je dôležité, ako sa s týmto obdobím vysporiada matka a v tom samozrejme figuruje aj otec.
Tak poďme na to!
V Prvom rade je dobré uistiť sa, že JA MATKA robím to čo chcem a viem prečo to chcem takto urobiť. Sama som si prešla tlakom spoločnosti a rodiny a tiež finančným tlakom dva krát. Keď mal môj syn tri roky a potom keď mal štyri roky. A nie je nič horšie ako rozhodovať sa pod tlakom. Takže si nájdite svoj spôsob (ja odporúčam koučing) ako sa v kľude uistiť, že vaše rozhodnutie dať dieťatko do škôlky je skutočne VAŠE, že žiadne iné riešenie by nebolo lepšie. Že neexistuje vhodnejšia alternatíva. Na toto je naozaj koučingový rozhovor ako stvorený. Nech už je výsledok akýkoľvek je to vaša voľba a so sebadôverou, že ste sa rozhodli správne dieťatko dať, alebo nedať do zariadenia, alebo niečo medzi tým, môžete hľadať tú správnu škôlku, či čokoľvek pre čo ste sa rozhodli.
Potom prichádza druhá fáza a to je hľadanie toho správneho miesta, ak ste sa rozhodli takto. Máte právo navštíviť a vyspovedať každú jednu škôlku. Venujte tomu dostatok času a veľa sa pýtajte. Namiesto vysvetľovania, aké je vaše dieťatko na stretnutí s pani riaditeľkou (ak ide o škôlku) sa pýtajte, na všetko čo vás zaujíma. Pripravte si otázky dopredu. Majte ich na papieri, či v poznámkach v mobile. Šťastie praje pripraveným! Tak ako venujete čas výberu podlahy do nového domu, alebo práčky či auta. Venujte čas aj výberu správnej škôlky. Ide o vaše dieťatko a jeho život. Nenechajte nič na náhodu. Nehanbite sa za to, že chcete pre svoje dieťa to najlepšie.
Keď máte výber a zápis za sebou. (zápis nie je zmluva s diablom, dá sa kedykoľvek prehlásiť), tak dieťatko pripravujte. Buď si nájdite niekoho s kým bude chodiť do škôlky a stretávajte sa, nech sa deti spoznajú. Ideálne v domácom prostredí. Osvedčilo sa mi, že deti sa rýchlejšie spriatelia, ak raz idú na návštevu k jednému raz k druhému domov. Ihrisko je neutrálna pôda, čo má tiež svoje výhody. Ak máte možnosť chodievajte fyzicky tam kam bude chodiť. Ak je to len DOD, alebo akákoľvek akcia, kde môže mať príjemné zážitky, či už s učiteľkami alebo deťmi, alebo len hojdačkou, ak to nie je možné, tak chodiť na prechádzku okolo škôlky a rozprávajte sa o tom čo tam bude robiť. Samozrejme výroky typu: Nemôžeš plakať... Musíš poslúchať... Keď budeš dobrá/dobrý budeš mať kamarátov... vôbec procesu nepomáhajú naopak môžu ho veľmi zle ovplyvniť. Pozor aj na starých rodičov, tí to majú v obľube... u nás bolo použité: Veď uvidíš v škôlke ťa naučia poslúchať! Našťastie môj syn nešiel do škôlky. Tiež je dobré venovať čas hrám na škôlku. Animovať divadielko s hračkami a tak dieťatku ukazovať modelové situácie a k takémuto hraniu sa môžete vrátiť aj keď už bude chodiť do škôlky a bude mať nejaký problém. Je veľmi pravdepodobné, že sa cez takúto hru dozviete čo sa deje. A určite aj literatúra vie pomôcť. Stačí nájsť tú správnu knižku...
Potom je veľmi dôležité, keď už to vypukne držať sa pravidiel a dohôd. Ak začnete pochybovať a cítiť sa vinná vráťte sa na začiatok a uistite sa, že vaše rozhodnutie bolo správne. Možno zistíte po troch týždňoch, že to chcete celé zmeniť. Aj to je v poriadku. Nájdite si niekoho kto vám dodá istotu, že všetko je tak ako má byť.
Počúvajte svoje dieťatko. Netlačte naň. Dajte mu dosť priestoru na ventilovanie svojich emócií. Či už je to ráno pri odlúčení, alebo poobede, keď vám dáva vyžrať, že ste ho opustili. Áno aj také sa stáva. Zase platí jedno a to isté, keď je mama OK aj dieťatko bude OK. Nájdite si čas, len pre seba a tiež dosť času pre dieťa. Stopercentná pozornosť a vnímanie len jeho potrieb a jeho sveta vám pomôže prekonať náročné obdobie. Vyskúšajte si viac počúvať a pýtať sa a menej hovoriť, moralizovať a hodnotiť. Uznajte mu jeho emócie. Prejavte empatiu. A zostaňte si istá svojím rozhodnutím. Ak to bude príliš náročné pre dieťatko ono aj tak ochorie. Soplík, kašeľ a ochorenia dýchacích ciest sú v tomto procese časté a je to signál, že dieťatko chce byť s vami doma, alebo chodiť len doobedia, alebo chodiť len jeden deň v týždni. Zase je na vás rodičoch prijať situáciu a možno prehodnotiť svoje rozhodnutie a niečo zmeniť. Určite vám nepomôže tlak a hnev, ale ani ľútosť či žiaľ.
Tiež netreba tieto životné situácie a obdobia v tak citlivom veku brať na ľahkú váhu. Je to predsa vaše dieťa, váš poklad, vaše všetko... Vety ako: ,,Zvykne si..." ,,Veď to prejde..." sú alibistické. Nebojte sa byť jediný rodič v okolí, ktorý to robí inak. Dnes už je mnoho vecí ,,NORMÁLNYCH,, ale či sú morálne a eticky správne, o tom by sa dalo diskutovať.