Irónia a sarkazmus

Nepríjemnosti v komunikácií môžu nastať aj keď sa stretneme s iróniou, či jej vyšším stupňom -sarkazmom.

Poďme si trošku povedať, čo to tá irónia je. V slovníku nájdete výklad, ako napr.: ,,Irónia je posun významu..." POSUN VÝZNAMU? Kto by chcel pri komunikácií posúvať význam? Veď ak človek niečo hovorí, prirodzene túži byť vypočutý a pochopený. A predsa, sa tak často stretávame s iróniou. Denno denne zaznieva v rozhovoroch na pracoviskách, v partnerstvách, v rodinách, kdekoľvek sa pohneme. Pritom irónia je v širšom zmysle výsmech a opak toho čo si myslíme. Irónia môže byť trpká, jedovatá, skrytá, ľahká, vtipná... ale vždy je to urážka, klamstvo. Klamstvo? Áno, ak hovoríme zámerne opak toho čo si myslíme, je to klamstvo.

Slovo sarkazmus pochádza z gréckeho slova: ,sarkadzein, čo znamená zatínať do mäsa. Sarkazmus je štipľavý zlomyseľný výsmech. Je trpký a jedovatý a vyjadruje pohŕdanie. Sarkazmus už nie je, tak dobre prijímaný, ako jemná irónia, ale je to v podstate to isté, ibaže vygradované. Sarkazmus je vyšší stupeň, hrubšia forma irónie.

Irónia je veľmi podceňovaná a bežne si ľudia myslia, že je neškodná a vtipná... Veď trošku humoru na odľahčenie dobre padne. Humor sa dá docieliť aj inak, tak aby nikomu neubližoval. Ak si robíme srandu z niekoho iného, jednoznačne sa snažíme znižovať jeho hodnotu a seba povyšujeme, či už to robíme vedome, alebo nevedome, je to tak. Používať iróniu je nebezpečné pre naše vzťahy a pre hodnotu nás samých, pretože naozaj môžeme citovo zraniť ľudí okolo seba. Narúšame si vzťahy a ľudia s nižším sebavedomím to môžu znášať veľmi zle. Navonok to často nedajú na sebe znať, lebo by sa stretli s nepochopením, že nerozumejú vtipu. Ešte stále žijeme v presvedčení, že násilie je facka, kopanec a pod. fyzický prejav, pritom v mnohých štúdiách o šikane sa dočítate, že obete by ľahšie zniesli facku, ako urážku či výsmech.

Ja som roky netušila čo to tá irónia je, aj keď som ňou bola doslova obklopená od malička. Doma, v škole, dokonca aj teraz. Aj keď už je toho menej, stále si ju uvedomujem, a tiež mi občas vyletí z úst. Nie sme roboti. Ale sme ľudia so schopnosťou učiť sa. Učme sa komunikovať tak, aby nám druhí rozumeli a aby sme pri tom nikoho neurážali. Vedeli ste, že niektoré národy nepoznajú iróniu a nerozumejú tomuto spôsobu ,,humoru,,? A tiež deti do cca 10 rokov nerozumejú irónii. Je naozaj potrebné takto plytvať našou energiou? Namiesto toho by sme sa mohli učiť hovoriť priamo a pravdivo s citom a rešpektom... alebo venovať pozornosť zvyšovaniu porozumenia a počúvaniu... zlepšovaniu sa v komunikácií, a tak si skvalitniť vzťahy.