Dobrá rada nad zlato! Alebo aj nie!?

Pocit, že človek na niečo prišiel sám, alebo vyriešil situáciu vo svojom živote sám, mu dáva schopnosť posúvať sa ďalej a prekonávať stále väčšie prekážky a žiť s vedomím, že je schopný.

Rada, rady, radenie sú bežnou praktikou v rozhovoroch a úplne nenápadne sa používajú, takmer všade a vždy. Tvária sa veľmi dobre, niekedy sú priam atraktívne, inokedy sú trochu násilné alebo negatívne. Dobre mienené rady podáva "záchranca" na podnet ,sťažovateľa/obete,, alebo sú bezpodnetné, teda vyslovené len tak, akože mimochodom (nemám o čom hovoriť - poradím ti). Niektoré rady sú akoby naozaj neškodné a naozaj dobre myslené.

• Kúp si túto farbu na vlasy, tá ti pristane. Ja som ju mala a perfektne kryje šediny.
• Vyskúšaj tento tréning, suseda schudla za mesiac 4kilá.
• Daj si kolíky na tie paradajky a nezabudni ich poolamovať
• Postav ho pred hotovú vec, že už si tú dovolenku kúpila a bude sa stým musieť zmieriť.
• Pozri si nočné vlaky, aby si mohol cestou spať.

Vravíte si, čo je na tom zlé? Možno nič a možno predsa len niečo. Ak kamoška nebude spokojná s výsledkom farbenia a obviní Vás, že má hrozné vlasy? Alebo ten tréning, nie je vhodný z hľadiska zdravotného stavu? Čo ak chcem mať paradajkovú džungľu? Čo ak sa manžel, tak nahnevá že sa rozvedie s dotyčnou, ktorej ste poradili? Viem toto sú takpovediac absurdity a trochu vtipné príklady. Ak by sme trávili čas radením samým sebe namiesto druhým, mali by sme asi dokonale upratané životy.

Sú však i rady mienené so zlým zámerom, uškodiť niekomu.

• Veď povedz šéfovi, že je tvoj kolega pomalý a nejde mu to, nech ti dá do týmu niekoho iného.
• Prečo by si nemohol ísť večer von s kamarátmi? Aspoň uvidíš, ako sa zachová ona.
• Toto by som ja veru netoleroval.

Áno aj takéto vety sú vlastne rady, ktoré bežne v konverzáciách dávame druhým ľuďom.

Keď niekomu dávate rady, ponižujete ho a seba vyvyšujete, lebo vy viete, vy ste skúsenejší, lebo vy viete, čo má robiť, zatiaľ čo on je dole, úplný chudáčik nemožný si poradiť sám. Mnoho ľudí sa do role obete/chudáčika/sťažovateľa stavia veľmi často a radi, samozrejme nevedomky. Potom sú ľudia, ktorí si zas veľmi radi navýšia sebavedomie, takýmto plytkým spôsobom, tiež často nevedomky. Bežne sa človek za deň stavia do oboch rolí, raz je obeť a raz poradca. Na zamyslenie je aj- kto prevezme zodpovednosť, ak sa tá dobrá rada nepodarí?

Vôbec si pri tom neuvedomujeme, že ak niekomu dávame neodborné rady do života, tak mu vlastne ubližujeme. Ubližujeme jeho sebavedomiu, pretože ak by na svoju situáciu našiel riešenie sám, jeho sebahodnota by rástla. Pocit, že človek na niečo prišiel, alebo vyriešil situáciu vo svojom živote, mu dáva schopnosť posúvať sa ďalej a prekonávať stále väčšie prekážky a žiť s vedomím, že  je schopný.

Príklad:

V kancelárií sedia dve ženy za počítačmi a pracujú.

Jedna sa začne rozčuľovať, že jej ten nový program nejde a druhá žena - jej kolegyňa, k nej príde a povie:

,,Ukáž, takto to treba" a niečo poťuká po klávesnici.

Už to ide.

,,Skvelé, ty si super! Ďakujem" povie prvá a pracujú ďalej.

Po obede, to znovu nevie spustiť a tak jej to druhá kolegyňa znovu ukáže, tentoraz už pomalšie, aby to vedela spraviť aj sama.

Keď príde naša prvá kolegyňa domov z práce má zo seba mizerný pocit, že je neschopná a že jej kolegyňa je určíte šikovnejšia, krajšia, šťastnejšia, dokonalejšia.... Prečo? Keby sa opýtala ako to má urobiť a jej kolegyňa by ju naviedla čo má kde stlačiť, jej pocit zo seba samej večer po práci by bol o niečo lepší.

Možno ak by sa nezačala rozčuľovať a nepodľahla stavu obete a len v tichosti skúšala a hľadala ako spustiť program, po nejakom čase by na to prišla aj sama a večer by mala zo seba dobrý pocit aká je skvelá, že ovláda nový program.

Samozrejme žijeme v rýchlej a stále sa zrýchľujúcej dobe (také klišé), ale práve preto nepremýšľame nad svojimi životomi sami, ale naopak hľadáme rýchle - instantné riešenia. Coaching je na podobné situácie skvelý nástroj. Dobrý kouč Vám pomocou otázok otvorí myseľ a Vy si odpovedáte - radíte sami.

Lebo, len Vy ste expert na svoj život.

Keď som išla na kurz kouča, vedela som, že kouč neradí. Lenže nevedela som ani to, že keď sa dotknem tejto témy, bude pre mňa taká veľká.

Ak by každý človek riešil svoj život a seba, nepotrebovali by sme žiadne rady. A ak by sme sa nezaoberali druhými, mali by sme dosť času na seba.

Špecializovaná rada odborníka po konzultácií, alebo vyšetrení, či otestovaní je niečo iné. Napríklad lekár, tréner, učiteľ autoškoly... Rady v bežnej komunikácií, ktoré sa dotýkajú vzťahov, práce, výchovy, zdravia, životného štýlu a pod. sú neetické a môžu byť škodlivé.

Jednou z vlastností kouča je, že neradí! Ak vám kouč poradí, nie je to kouč!

Ja si túto zručnosť zaraďujem medzi svoje životné. Také, ktoré chcem úplne ovládať ako v koučingu, tak aj v súkromí. Som na ceste učenia, neradiť druhým v životných situáciách. (Ak chcete upiecť pekný korpus na tortu pokojne mi zavolajte. To vám poradím, ale nezaručím, že by ste sami nenašli lepší recept.